10. decembra 2017 - o 14:00 h

Spomienkové stretnutie k nedožitým 89. narodeninám Majstra Rúfusa "BOH U RÚFUSA"

Dar prvý - zvony

Zvony sú jednou z najpôsobivejších básnických zbierok Milana Rúfusa. Motív zvonov sa opakuje aj v iných zbierkach a zvony hlaholia aj vtedy, keď o nich básnik nehovorí.
Pre tých, ktorí počuli v Porube zvony po nociach pri požiaroch a za dňa pri sviatkoch, majú iný zvuk ako pre iných.

Dar druhý - génius loci alebo duch lokality

Podľa antickej filozofie každé miesto, kde ľudia žili, malo svoju nehmotnú ochranu – ducha, ktorý doň vdychoval život, formoval atmosféru i charakter.
Génius rodnej obce. Celý život sprevádza básnika ako prvotné zakotvenie.

Dar tretí - zdedená tradícia želiarov

Poruba až do začiatku spriemyseľňovania Liptova bola príbytkom pre želiarov, bezzemkov. Až keď si vydreli kapitál v garbiarňach a lebo na murárčine v Pešti, poskupovali pozemky a žili. Žili odpoly zahľadení do hrudy, na pluh, odpoly do sveta, do škôl.

Dar štvrtý - sizyfovské projektovanie života

Príbeh generácie, ktorá počas svojho života musela znova a znova stavať svoj zrúcaný projekt života.
Aj Rúfusovi pripadla generačná povinnosť odstraňovať ruiny nádejí. Teraz na konci milénia, keď sa osídľujeme v materiálnej súčasnosti ako v démonickej cukrárni, majster nás oslovuje takto:
"Ak budete používať oči na to aby ste videli svoje bytie, budete ich potom používať na plač nad svojim bytím".

Dar piaty - dar rozprávky

Rúfus nazval rozprávky chlebom starej mamy. Vďaka nim mu bolo dopriate nestratiť kľúč od zázrakov sveta detstva, kde horia drevené skaly, hovorí hrášok a osliatka hrajú na harfe. Dar rozprávky teda.
Za veľa darov vďačí táto obec Milanovi Rúfusovi. Ale zdá sa, že je to obojstranné.
 
(Esej Bohuša Kováča upravila PaedDr. Soňa Barániová)